Začarovanie

31. srpna 2009 v 21:23 | Tinushka |  Jednorazovky
A mám thu ďalšiu poviedku, samozrejme na pár Lily a James:-D (thak ako vždy:-P)... už ani nevem ako ma niečo na nich dvoch napadne ale neriešim hlavné je, že niečo vymyslím (myslím)... Dosť blbý názov, ale nenapadlo ma nič iné. Ospravedlňujem sa. Túto poviedku venujem ďalšiemu môjmu milovanému SB-čku tentokrát Wladke... dúfam, že sa ti bude páčiť (ten koniec nie je nič moc, no nič iné mi v thej chvíli nenapadlo)...Táto poviedka už asi nie je taká precítená, ako Sen no je o niečo dlhšia... Príjemné čítanie... S Láskou Vaša adminka Tinushka
P.S. Počas písania som počúvala pesničku od Rihanny - Unfaithful (klipovú versiu; stiahnuť si ju môžete thu) alebo tiež Rihanna - Cry (stiahnuť si ju môžete thu).





"Ako si mohol?!" spýtala som sa trpko Jamesa, ktorý na mňa hľadel so strachom a bolesťou. "Ako si mohol po tom všetkom čo sme spolu prežili?"
"A-ale veď..." začal, no zastavila som ho.
"Nie nič mi nehovor! Nechcem už nič počuť! Videla som toho dosť! Len mi vysvetli..." zhlboka som sa nadýchla aby som sa upokojila a nepovedala to čo som chcela. Hrdosť mi tho nedovolila. Otočila som sa mu chrbtom a pobrala sa do spálni. Pri schodoch som sa naňho pozrela a videla som v jeho orieškových očiah neopísateľnú bolesť. "Prečo si zničil našu lásku?!" spýtala som sa čo najtichšie, no zdá sa že ma počul. V očiach sa mu zračila ešte väčšia bolesť. No nezáležalo mi v thej chvíli na thom. Nezáležalo mi na ničom. Nezáležalo mi na jeho bolesti. Otočila som sa a so slzami v očiach som sa rozbehla do izby. Bez toho aby som sa prezliekla, som si ľahla do postele a rozvzlykala sa. Nezáležalo mi na thom, že zobudím ostatné dievčatá, len som chcela aby sa moja bolesť stratila. Plač mi pri tom často pomáhal. Vedela som, že v tomto to tak nebude. Cítila som to. Ta bolesť ma drvila. Nikdy ma nič nezničilo ako toto. To že ma James Potter podviedol. Nechcela som na to myslieť, no stále sa mi dostával do popredia obraz, ako sa bozkával s nejakou šiestačkou. Ani neviem ako a čierňava okolo mňa ma pohltila. Zaspala som.

Potom, čo Lily so slzami v očiach utiekla do izby, som stál v klubovni hodnú chvíľu. Nechápal som čo sa stalo. Pamätal som si len to, ako som si sadol do kresla a čakal som na ňu, kým sa vráti z obhliadky. Na nič viac, si nespomínam. No po čase, akoby som odolal nejakému kúzlu, som si všimol Lily, ktorá sa hádala s nejakou šiestačkou. Nechápal som o čom sa hádajú, no keď som sa pozrel do Lilyných oči a započúval sa do hádky, uvedomil som si čo sa stalo. Bozkával som sa s tou šiestačkou. Ani neviem ako no bozkával. To bolo hlavné. Uvedomil som si, že ma musela začarovať, pretože vedela, že Lily by som nikdy nepodviedol. Preto som bol mimo. Keď sa dohádali, dievča utieklo s víťazným leskom v očiach, Lily sa pozrela na mňa a s trpokosťou v hlase sa ma niečo spýtala. Chcel som jej odpovedať, no zastavila ma. Otočila sa a vybrala k dievčenským izbám. "Prečo si zničil našu lásku?!" otočila sa na mňa s touto otázkou, no nečakala na odpoveď. Akoby dúfala, že som tho nepočul. Sadol som si naspäť do kresla a premýšľal som o tom. Nikdy som v Rokforte neplakal no dnes som to nevydržal. Vedel som, že som zničil jej dôveru vo mňa, aj keď som za to vlastne ani nemohol. Vedel som, že som zničil, jej lásku ku mne. Vedel som to. No napriek tomu, som sa nemohol zbaviť pocitu, že sa tho dá do poriadku. Že budeme opäť spolu. S povzdychom plným bolesti som sa postavil a zamieril do spálne.

Nasledujúce dni, som si želala, aby som na teba zabudla. Aby som na teba nemyslela. Aby som ťa už viac nemilovala. No moje želanie sa nesplnilo. Stretávala som ťa všade. Na hodinách, na chodbách, na obedoch, v klubovni dokonca aj v knižnici. Vždy si sa ku mne snažil prihovoriť, no ja som ťa vždy odbila chladných a neľútostným pohľadom. Na transfigurácii to bolo najhoršie. Prof. McGonagalová nás rozdelila do skupín a ja som bola s tebou. Opäť.
"Lily prosím ťa..." začal si no ja som ťa zase schladila pohľadom. Viac si sa ku mne neozval, no bolesť v tvojich očiach mi niečo nevrávala. Niečo, čo som vtedy nepochopila. Niečo, čo mi nedávalo zmysel.

"Ani by si neverila, ako ľahko, som ich rozdelila. Rozišli sa bez toho, aby aspoň jeden vedel čo s v skutočnosti stalo" počula som tu šiestačku na chodbe na treťom poschodí, keď som kráčala na ďalšiu hodinu. Spozornela som a zrazu som sa prichytila ako premýšľam kto sa okrem mňa a Jamesa rozišiel. Zdá sa, že okrem nás nikto.
"Koho tým myslíš? Koho si rozdelila?!" spýtala sa jej kamáratka nechápavo.Ten hlas som poznala. Veď to bola Angela! Moja a Jamesova dlhoročná kamarátka. Všimla som si, že aj zaškodníci spozorneli, keď počuli Angelu.
"No predsa Jamesa s tou nadutou kravou Evansovou." povedala s radosťou a zadosťučinením. Zamrzla som. Nebola som sama. James, Sirius, Remus a Angela tiež. Peter si to ani nevšimol a to dievča sa tvárilo tak samoľubo a pyšne, spokojná sama so sebou, že si nevšimalo nikoho. Teda samozrejme okrem Angely, ktorej sa práve chválila.
"ČO? Prečo si tho urobila?! Nevidíš ako James miluje Lily a ako miluje ona jeho?!" skríkla Angela zdesene, keď sa spamätala. "Am, ty si potratila načisto rozum. Musíš to dať do poriadku! Hneď! Nevidíš, ako sa správa James? A Lily? Som tvoja priateľka ale som aj priateľka Lily a Jamesa. Nechcem zničiť dôveru, ktorú máme! Nechcem aby sa trápili len preto, lebo ty chceš Jamesa, napriek tomu, že vieš, že nekonečne miluje Lily! Ak to nedáš do poriadku sama, pôjdem za nimi a poviem, čo si spravila. Chudák James a o Lily ani nehovorím. On o tom poriadne ani nevie pretože si ho začarovala, ale ona Vás videla! Vieš si predstaviť aké to musí byť pre ňu ťažké?! Veď už teraz vyzerá ako telo bez duše a James rovnako. Bolo to od teba strašne sebecké Am. Nikdy som neverila, že si niečoho takého schopná. Neverím, že si klesla až tak hlboko. Vravím ti daj to do poriadku, lebo pôjdem za nimi ja." Počula som, ako si tá Am odfrkla no nakoniec súhlasila, že pôjde najprv za mnou a potom za Jamesom. Suhlásila, že nám všetko vysvetlí a ospravedlní sa. No neviem, či by som tho zvládla. Zvládla počúvať, ako ho začarovala a pobozkala. Ako mi klamala do očí. Ako sa tvárila, že James ju sám pobozkal. Nezvládnem to. Nie sama. Úkosom som pozrela na Jamesa, ktorý tiež pozeral na mňa. Vedela som na čo myslí. Chce, aby nám to povedala obom naraz. Nie každému osobitne. Jemne som prikývla na znak toho, že súhlasím.

Po večery, sme sa pobrali do klubovne. No skôr, ako sme sa dostali na chodbu do Chrabromilskej veže, ta šiestačka ma zastavila.
"Evansová mohla by som sa s tebou porozprávať?" spýtala sa ma opatrne. "O samote." dodala.
Pozrela som najprv na prekvapenú Nessy a potom na Jamesa, ktorý kráčal tesne za nami. Prikývla som.
"Ale budeš nám to musieť vysvetliť obom naraz." ozval sa James stojaci za ňou. Prekvapene sa pozrela najprv na mňa a potom na Jamesa, a okrem prekvapenia sa jej zračila v očiach nerozhodnosť, nesúhlas ale najmä strach a nenávisť.
"Dobre teda." prikývla nakoniec a počkala kým sa chodba celkom vyprázdni. "James, Lily..."
"Neviem, či je toto miesto vhodné na nastávajúcu diskusiu." skočila som jej bez milosti do reči a otočila som sa na Jamesa. Pozná veľmi veľa tajných chodieb, nepoužívaných učební ale aj rôzne tajné miestnosti.
"Poďte za mnou prosím." A viedol nás cez niekoľko poschodí a zvláštnych chodieb, až sme narazili na nejakú nepouživanú učebňu, do ktorej nikto nechodil. Aspoň to tak vyzeralo. Na podlahe vrstva špiny a prachu. Okna špinavé ako by sa niekoľko rokov neumývali. Ani lavice tam už dokonca neboli. No to bolo vedľajšie. Spoločne sme sa otočili na Am, ktorá bola ešte nervóznejšia ako doteraz.
"No..."začala a pozrela na nás. "Chcela by som sa Vám obom ospravedlniť. Chcem sa Vám ospravedlniť zato, čo som spravila. Viem, nebolo to odomňa správne. Viem, že sa milujete a práve tomu to bolo odomňa ešte bodlejšie. Neviem čo ma to napadlo. Proste som asi len chcela dokázať sama sebe, že niečo dokážem. Nemám proti Vám naozaj nič. Práve naopak. James..." a pozrela naňho "chcem sa ti ospravedlniť, že som ťa začarovala a pobozkala, napriek tomu, že viem že ju miluješ. Lily, chcem sa ti ospravedlniť zato, že som ho pobozkala a pripravila tak aby si to videla napriek tomu, že viem, že ho miluješ. Prosím prijmite moje ospravedlnenie." pozrela najprv na mňa a potom na Jamesa s prosebním pohľadom.
"Dobre." povedali sme s Jamesom spoločne.
"Ale varujem ťa, už nikdy viac to nesprav, pretože už k tebe nebudeme takto zhovievaví." dokončil s varovným hlasom James.
"Sľubujem. Už nikdy viac nevyvediem takú hlúposť. Ďakujem. Ďakujem Vám obom. Veľa to pre mňa znamená." A s týmito slovami zmizla z miestnosti.
"Lily ja..."
"Nie James. Nezačínaj prosím. Viem, čo sa stalo a je mi ľúto, že som ti neverila a nechcela ťa vypočuť. Je to moja vina. Keby som ťa vypočula, nemusela som trápiť nie len seba ale aj teba. Je mi to naozaj..."
"Pššt. Nehovor to. Nemá ti byť čo ľúto. Nechcem aby si sa obviňovala. Niesi na vine. Veď si nič nespravila. Milujem ťa Lily."
"Aj ja ťa milujem James." objala som ho a s láskou som ho pobozkala. Vzal ma do náručia a šťastne sa so mnou zatočil. Keby šiel niekto okolo tejto učebne, nepočul by nič iné len šťastný smiech dvoch zamilovaných ľudí a vyznania lásky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 wladka wladka | 31. srpna 2009 v 22:36 | Reagovat

krasne..wau.
a ake na hovno..co si sisi bolo to proste nemam slov
aj ked poviedky typu James-Lily nemam rada(ziarlim..ja cem Jamesa) ale dakujem pekne za venovanie
si talentovana..velmi mala by si si talent rozvijat lebo je co nie ako u mna

2 Tinushka Tinushka | Web | 1. září 2009 v 13:09 | Reagovat

[1]: thak tho som rada, keď sa ti páči... no neviem, mne tho thak pripádalo ale som rada, že sa podľa teba mýlim:-D... no nevedela, som že nemáš rada, vymyslela by som niečo iné:-) nemáš začo ďakovať ja som len veľmi veľmi rada, že sa ti páčila... niesom talentovaná ale ďakujem... veď aj thy si talentovaná a nehádaj sa:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama