Spoznávanie a odhalenie (1. ročník)

17. srpna 2009 v 12:40 | Tinushka |  Nenávisť a láska
Túto poviedku som začala písať ako jednorazovku ale nejako sa mi podarilo ju rozdeliť na 3 časti ... no presnejšie sa tho podarilo mne, N!ke a Janushke (ktorá tho celé upravila) začo som im obom véééééľmi vďačná... posielam pusinky
Ľubkám vás♥



11-ročný James Potter kráčal s rodičmi po nástupišti 9 ¾ a s veľkým obdivom hľadel na Rokfortský expres. Rozlúčil sa s nimi a išiel si hľadať voľné kupé. Cestou do kupé si všimol dvoch čiernovlasých chlapcov, pričom jeden z nich mal zdvihnutý prútik a druhý ležal na zemi. James k nim podišiel.
"Čo sa stalo?" spýtal sa ich a pozrel sa na chlapca na zemi.
Chlapec mal obnosený habit a mastné havranie vlasy. Mal bledú pokožku, veľký orlí nos a bol vychudnutý. Pozrel mu do čiernych očí, z ktorých vyžaroval chlad a nenávisť. Už na prvý pohľad mu bol nesympaticky.
"Prečo si na zemi?" spýtal sa znova, keď mu neodpovedali na jeho prvú otázku.
"Nestaraj sa do toho!" odpovedal mu vzdorovito.
Pozrel na chlapca, ktorý držal prútik. Bol pravým opakom toho druhého. Vlasy mal elegantne upravene a habit mal celkom nový. Vyzeral dobre, až na jeden fliačik. Pozrel mu do očí, ktoré boli búrkovej farby. Mohol z nich vycítiť hnev.
"Zašpinil mi habit!" povedal mu s ešte stále mieriacim prútikom.
"Nezašpinil!" ohradil sa chlapec.
"Mimochodom, ja som James Potter a vy?" opýtal sa ich, aby predišiel väčšiemu konfliktu.
"Ja som Sirius Black." povedal chalan s prútikom.
James sa pozrel na bledého chlapca na zemi.
"A ty sa..." spýtal sa pomaly pozerajúc mu do chladných očí.
"Nestaraj sa!" odpovedal mu chladne. "A vypadni!"
James naňho s opovrhnutím pozrel a pomaly povedal: "So mnou sa nikto takto rozprávať nebude!" vytiahol prútik a namieril ho tiež na jeho hruď. Zrazu sa sebou začuli dievčenský hlas.
"Hej, čo mu robíš?"
James sa obzrel, prútik mu vypadol z ruky a nemal slov. Za nimi stálo krásne dievča s ohnivočervenými vlasmi, prekrásne jasnými smaragdovozelenými očami. Jamesovi pripadala dokonalá ako anjel.
"Prečo leží na zemi? Čo ti urobil?" spýtala sa znova.
"Zašpinil mi habit." povedal Sirius a ukázal na svoj habit.
"Nikde nevidím, žeby bol špinavý." povedala červenovláska.
"Pozri sa lepšie! Tu!" povedala a stále ukazoval na habit.
"Nič nevidím!" povedala panovačne.
"Ty si slepá?! Potrebuješ okuliare? James, požičaj jej svoje!"
James tam bol cely čas ticho a preto si ho dievča nevšimlo. Pozrela mu rovno do orieškovohnedých očí. James sa ešte stále nezmohol na slovo. Dievča sa od neho odvrátilo a znovu sa prihovorilo Siriusovi.
"Daj mu pokoj! Ten habit nemáš vôbec špinavý!" obrátilo sa k chlapcovi na zemi a povedala mu: "Poď Severus! Postav sa!"
"Ty ho poznáš?" spýtal sa jej Sirius zaskočene.
"Áno." povedala a pozrela sa naňho nahnevaným pohľadom.
"Asi som sa nepredstavil. Sirius Black. A toto," ukázal na Jamesa, ktorý stále nič nevravel "je James Potter. A ako sa voláš ty?"
"Ja som Lilyan Evansová. A toto je môj kamarát Severus Snape." povedala a potom jasne dodala: "A neprajem si, aby ste mu ubližovali!" Potom sa otočila, chytila Snapa za ruku a ťahala ho preč. James pozeral za Lily, kým mu nezmizla z dohľadu. Potom sa zohol pre svoj prútik.
"Nepôjdeme si nájsť kupé?" ozval sa zrazu Sirius.
"No jasne. Poďme." odpovedal James.
Prechádzali uličkou ale žiadne voľné kupé už nenašli. Celkom na konci vlaku však bolo kupé v ktorom sedel chlapec s hnedými vlasmi a očami rovnakej farby. Habit mal obnosený a miestami pozašívaný. Vyzeral trochu pobledle, akoby bol po chorobe ale ináč v poriadku. Vošli dnu.
"Môžme si prisadnúť? Vieš, nikde už nieje voľné." spýtal sa Sirius.
"Jasne. Sadnite si." odpovedal s úsmevom.
"Vďaka." odpovedali a tiež sa naňho usmiali.
Obidvaja si sadli a otočili sa ku svojmu spoločníkovi.
"Ja som James Potter a toto je Sirius Black." predstavil ich pre zmenu James.
"Ja som Remus Lupin. Teší ma." povedal Remus.
"Aj nás." odpovedali obaja.
Začali sa spolu rozprávať a robili si navzájom srandičky. Sirius im povedal tiež niečo o jeho rodine. Ako ich neznáša. Ako chcú aby šiel do Slizolinu. Ako zbožňujú Temného pána. Ako... Od čarodejnici, ktorá predávala sladkosti si toho nakúpili až-až. Vynikajúco sa zabávali a preto si ani nevšimli, že sa vonku už začalo stmievať..
"James, neprezlečieš sa už do habitu?" opýtal sa ho Remus, keď pozrel na hodinky.
"Dobrý nápad." poznamenal James a začal sa prezliekať.
Keď vlak zastavil v Rokwille, tak všetci študenti vyšli na tmavé
a rušné nástupište. Rokfort bol nádherný. Prváci ním boli natoľko očarený, že ani nepočuli, že ich niekto volal.
"Prváci! Prváci ku mne!" volal na nich poloobor . "Prvý ročník! Sem!"
Do hradu sa preplavili na loďkách. Keď sa dostali do Vstupnej haly, vyšli hore schodmi, kde ich už čakala veľmi prísne vyzerajúca žena.
"Vítam Vás na Rokforte. Volám sa profesorka McGonagalová. Keď prejdete týmito dverami sadnete si k svojim spolužiakom, ale ešte pred tým Vás Triediaci klobúk zaradí do fakúlt a tie sú: Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. Za každý úspech pre nu získate body a za každé porušenie poriadku sa Vám body strhnú. Fakulta s najvyšším počtom bodov získa na konci školského roka školský pohár." dokončila svoj monológ profesorka. "Nasledujte ma, prosím."
Všetci bez slova poslúchli a išli za ňou. Keď prišli do Veľkej siene, ktorú osvetľovali tisíce a tisíce sviečok žiariacich z modrej oblohy, postavili sa pred nejakú stoličku, na ktorej bol poplátaný a ošumelý klobúk.
"Keď prečítam Vaše meno, sadnete si na stoličku a ja Vám nasadím Triediaci klobúk, ktorý Vám vyberie vašu fakultu." povedala.
"Jane Bootová." začala. "BYSTROHLAV!" vykríkol klobúk.
"Severus Snape." "SLIZOLIN!"
"Lilyan Evansová!" "CHRABROMIL!"
"David Bones." "BIFĽOMOR!"
"James Potter." James cely nervózny
pomaly prešiel ku stoličke a sadol si na ňu. Nemusel však ani dlho čakať a klobúk vykríkol: "CHRABROMIL!"
Celý vysmiaty si sadol k Chrabromilskému stolu a čakal ako dopadnú jeho kamaráti. O chvíľu si k nemu prisadol Remus. Obidvaja spolu svorne držali prsty Siriusovi, aby sa pridal k nim. Siriusova celá rodina bola v Slizoline ale on tam proste nechcel ísť. Neznášal ich. Neznášal ich názory na nečistokrvných čarodejníkov alebo čarodejníkov z muklovských rodín. Pre nich bol najdôležitejší ich čistokrvný rod a povesť.
"Sirius Black." klobúk vykríkol po maličkej chvíľke: "CHRABROMIL!"
V sieni to len zahučalo a hlavne pri Slizolinskom stole, pretože sa nestáva často aby niekto z rodiny Blackovcov išiel do Chrabromilu. Vlastne sa to nestáva vôbec. Ale ozval sa i veľký potlesk, o ktorý sa postarali hlavne James s Remusom. Po zatriedení všetkých študentov sa postavil riaditeľ, ktorý mal dlhé strieborné vlasy a bradu, na nose mal polmesiačikové okuliare, za ktorými boli jasné modré oči. Albus Dumbledor.
"Vitajte na Rokforte. Na začiatku, by som Vás mal upozorniť, že vstup do Zakázaného lesa je zakázaný. Náš školník pán Filch ma upozornil, aby som Vám povedal, že sa na chodbách nemá čarovať mimo vyučovania. To je všetko. Dobrú chuť!" dopovedal a sadol si na svoju krásnu stoličku.
Na stoloch sa objavili misy a taniere plne jedál a zákuskov. Po výdatnej večeri sa pobrali všetci žiaci pobrali do klubovne. Pred portrétom zamrmlal prefekt heslo a vošli dnu.
"Dievčatá majú spalne napravo a chlapci naľavo." poučil ich ešte Andrey.
James, Sirius a Remus si to namierili rovno do spálne. V izbe už bol jeden tlstejší chlapec s vodnatými očami a hnedými vlasmi.
"Ahoj." pozdravili sa zborovo.
"Ahojte." odzdravil.
"Takže sme s tebou na izbe?" spýtal sa Sirius.
"Vyzerá to tak." odpovedal.
"Inak. Ja som Remus Lupin, toto je James Potter a Sirius Black."
"A ja som Peter Petigrew." predstavil sa.
"Teší nás."
"Aj mňa." odpovedal.
"Tak ja si idem ľahnúť. Dobrú noc." poprial im James.
"Dobrú aj tebe."

***
"Remus, môžme sa ťa niečo opýtať?" spýtal sa opatrne James, keď ležal na posteli cely dobitý a ruku mal obviazanú. Prikývol a sadol si.
"Kde odchádzaš každý mesiac?" pokračoval Sirius.
Remus očividne znervóznel.
"No, veď viete, mam chorú matku..." začal
"Ále, neklam nám!" povedal Sirius.
"Povedz nám pravdu!" pridal sa James zatiaľ čo Peter prikývol.
"Vážne to chcete vedieť?" spýtal sa smutne, sklamane a zároveň so strachom.
Myslel si, že ho za to odvrhnú a zľaknú sa ho. Bál sa aj ich reakcie a straty priateľstva. Svorne prikývli.
"Hmm... no.. ja som... vlkolak." povedal. Na jeho veľké prekvapenie sa jeho kamaráti nezhnusili, nestrhli ani nič podobne. Pozreli naňho súcitne.
"Prečo si nám to nepovedal skôr a bez toho aby sme sa ťa to museli pýtať?" chcel vedieť James.
"Lebo som sa bál. Bál som sa toho, že stratím takých skvelých priateľov." odpovedal po pravde.
"Hlavné je, že si povedal. Avšak, my máme nápad ako ti s tým pomôžeme." povedal Sirius.
Remus naňho pozrel šokovane a pochybovačné zároveň.
"No to som zvedavý načo ste prišli." zamrmlal.
"Staneme sa..." začal tentokrát Peter.
"...ANIMÁGMI." skríkli naraz James so Siriusom.
"Čo?" zvreskol Remus a zahľadel sa na nich ako na bláznov. "Oni sa zbláznili." povedal si pre seba.
"No dovoľ! Nezbláznili!" povedal Sirius naoko dotknuto.
"My ti chceme pomôcť." poznamenal James.
"No ale najprv nám budeš musieť radiť a pomôcť ty, aby sme ti s tvojim malým chlpatým problémom vážne pomohli." dopovedal Sirius.
"S čím?" nechápal Remus.
"S malým chlpatým problémom." zopakoval s úsmevom Sirius.
"Chalani, vy ste super! Ďakujem veľmi pekne za všetko." hovoril celý šťastný Remus. Nesmierne mu odľahlo, že to vzali tak v poriadku, že sa ho vôbec nezľakli za to, čo sa z neho stáva každý mesiac. Bol nesmierne rád, že s nim zostali priatelia aj napriek jeho, ako to nazval Sirius s Jamesom, malému chlpatému problému.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama