Sen

29. srpna 2009 v 22:25 | Tinushka |  Jednorazovky
Je tho dosť krátke na mňa ale tho nevadí... Dlho som nič nepísala a dnes večer ma niečo napadlo, thak som tho cela hodiť na papier a vzniklo z toho toto... Viem, priznám si nie je tho žiadna sláva, ale aspoň niečo... Ospravedlňujem sa za chyby, za blbý slovosled a za všetko ale čo už... Túto poviedku venujem mojemu milovanému SB-čku Aironelle, ktorá ma rada poviedky či už zo sveta HP alebo Twilight... Chcem sa ti ospravedlniť, že som nič lepšie nenapísala... Príjemné čítanie ☺
P.S. Počas písania som počúvala pesničku od Demi Lovato - Don't forget (stiahnuť si ju môžete thu) Púšťala som si ju stále dookola.



Kľačala vedľa neho. Vedľa tela svojej jedinej lásky. Nevnímala. Necítila. Len kľačala. Bez myšlienok. Bez pocitov. No jedna myšlienka jej zahaľovala celú ubolenú a strápenú myseľ.
´Je mŕtvy.´ Už nikdy viac ho neuvidí. už nikdy viac sa s ním nebude rozprávať. Už nikdy sa naňho neusmeje. Už nikdy ho neobíme, nepobozká. Už nikdy mu nepovie, že ho miluje. Nechce aby sa tho thak skončilo. Chce byť navždy s ním. S nikým iným len s ním. Chce ho mať pri sebe v krásnych ale aj smutných chvíľach. Chce sa s ním smiať aj plakať. Chce byť s ním v dobrom aj zlom. Chce aby ju objal, keď sa nebude cítiť šťasná. Chce mu vravieť Milujem ťa. Nie preto, lebo mu tho musí hvoriť. Nie preto, lebo to chcú ostatný. Nie preto, lebo sa tho od nej čaká. Chce mu tho vravieť, lebo to tak naozaj cíti.
Miluje ho a nikto a nič jej v thom nezabráni.
Miluje ho a nikdy sa tho nezmení.
"James!" skríkla Lily, celá spotená so slzami v očiach a bolesťou v srdci. "Bože nie prosím!" zaúpela.
"Lily? Čo sa stalo? Si v poriadku?" spýtala sa, síce zaspato ale starostlivo Jess.
"James, James..." opakovala stále dookola s bolesťou v hlase Lily
"Čo sa s ním stalo? Lily, pre boha odpovedz mi."
"Musím ho nájsť." zašepkala si pre seba a už sa dvíhala z postele.
"Veď je takmer polnoc každý už bude spať. Nemôžeš..."
"Nerozumieš tomu Jess. Ja ho musím nájsť. Na ničom inom teraz nezáleží." a s týmito slovami vybehla z miestnosti, nechávajúc za sebou prekvapenú a ustarostenú Jess.
Bežala z klubovne, cez chodby ako zmyslov zbavená, poháňaná len strachom a bolesťou.
´Musím ho nájsť´ "Pane Bože prosím nech sa mu nič nestane." zašepkala prosebne.
Nemala ani tešenia kde by ho mala hľadať, nie to ešte kam utekať. Nedávala tomu ani pozor až sa dostala do Vstupnej haly, kde zastala a premýšľala, kde by ho mala ísť asi hľadať.
"Srius!" skríkla na dotýčnú osobu, ktorá prechádzala cez bránu dnu do hradu. Ani si ho nevšimla, no teraz kráčal, popri lampe tak ho spoznala. Nezáležalo natom, že sa nerozprávajú. Nezáležalo natom, čo si bude myslieť. Nezáležalo na ničom inom, len na tom, aby našla Jamesa živého a zdravého. "Sirius, kde je James?"
"Si v poriadku Lily?" vyzvedal starostlivo a priateľsky Sirius. Bez sarkazmu. Bez doberania. Začínali byť priatelia no nerozprávali sa často. Bolo to lepšie ako hádky doteraz.
"Len mi odpovedz prosím. Kde je James?"
"Na metlobalovom ihrisku. Lily čo..." len čo jej povedal miesto, kde sa James nachádza, už jej nebolo. Vybehla do tmy. Bola chladná no jasná noc. Na oblohe nebolo ani mráčika, hviezdy svietili jasnejšie ako inokedy a mesiac pomaličky dorastal. Zajtra mal byť predsta spln. Jej na tom však nezáležalo. Nezáležalo jej, že cez pokožku jej prestuje neopísateľný chlad. Nezáležalo na tom, že nevládala dýchat a v hrudi ju neodvolateľne pichá. Nevenovala tomu pozornosť. Ani chladu. Ani bolesti. Ani hviezdam. Ani mesiacu. Chcela byť čo najskôr pri Jamesovi a nič by jej v thom nezabránilo. Keď už bola veľmi veľmi blízko ihriska stále jej to pripadalo ako nekonečne dlhá cesta.
"James!" zakričala a dúfala, že to bude počuť. Nič nepočula. Ani vánok. Ani hlas. Len svoje vlastné srdce, ako sa pokúša vyskočiť z hrude."James!" zakričala opäť, plná strachu a úzkosti.
Nevládala už stáť na nohách no stále bežala a bežala. Pridala ešte viac, keď si všimla ako stojí sám uprostred ihriska a pomaly sa otáča k nej.
"Lily? Si tho naozaj thy?" pýtal sa, prekvapene a starostlivo, keď si všimol výraz jej tváre. "Čo tu robíš tak neskoro? Stalo sa...?" chcel sa pýtať ďalej, ale keď k nemu Lily pribehla, vrhla sa mu do naručia a pobozkala ho nedokázal mať myšlienky pohromade nie to ešte ich povedať.
"Lily čo..." chcel dopovedať svoje predchádzauúce otázky, no ona mu priložila prst na pery.
"Milujem ťa Jasme a nechcem ťa nikdy stratiť. Vždy som ťa milovala a vždy aj budem. Navždy,."
"Lily ty si moja jediná láska. Nikdy som ťa neprestal milovať a nikdy ani neprestanem. Navždy."
Nežne sa pobozkali, chytili sa za ruky a spoločne vykročili do budpcnosti, v ktorej vládla ich vzájomná, nedodknuteľná, silná láska.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 wladka wladka | 29. srpna 2009 v 22:41 | Reagovat

krasna velmi..taka mi prisla plna citov

2 Aironella SB Aironella SB | Web | 30. srpna 2009 v 11:41 | Reagovat

Strašně ti děkuji za věnování, moc to pro mě znamená.
Povídka je moc krásná, nevím proč ale dojalo mě to. Přijde mi líto jak Lily a James v HP zemřou pro svého syna. A ta písníčka se k tomu opravdu hodila.
Prostě nádhera

3 Tinushka Tinushka | Web | 30. srpna 2009 v 14:25 | Reagovat

[1]: som rada, že sa páči a som rada, že sa mi ju podarilo thak napísať:-)... dlho som nič nenapísala a keď sa mi tho podarilo napísať s citmi thak tho ešte viac poteší:-)

4 Tinushka Tinushka | Web | 30. srpna 2009 v 14:27 | Reagovat

[2]: Nemáš mi začo ďakovať:-)
Som naozaj rada, že sa páči a že ťa tho až dojalo... aj mne je ľúto, že thak zomreli ale na druhej strane je tho pekné... obetovali sa pre svoje dieťatko a tho je láska:-)... Ani som tho neplánovala s pesničkou ale keď som písala thak som ju počúvala dookola thak som ju pridala aj k poviedke...

5 Iwkaa Iwkaa | 1. září 2009 v 13:37 | Reagovat

ved ja som to vedela ze v tebe je skrity talent....:D...to ne jak ja....:D:D:D....som pysna na teba moja...si sikovna...:D

6 Tinushka Tinushka | Web | 1. září 2009 v 14:36 | Reagovat

[5]: ďakujem moja ale zaujíma ma, prečo každý si myslí (dobre opravujem sa, vie) že som talent len ja si tho vôbec nemylsím... joj moja nevymýšľaj aj thy si... ďakujem som naozaj šťastná:-D... niesom šikonvá len sa o tho pokúšam

7 Iwkaa Iwkaa | 1. září 2009 v 16:05 | Reagovat

ehm....nooo tak to tvoje "pokusanie" musi z niecoho korenit nemysliis si?...hm..a mne toto pripada dost dobre...

8 Tinushka Tinushka | Web | 1. září 2009 v 16:17 | Reagovat

[7]: nevem moja možno niečo na thom bude... ďakujem ani som sa o tho nesnažila, len som tho písala thak ako mi prišlo správne a ako som tho cítila...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama