Animágovia a spln (4. ročník)

17. srpna 2009 v 12:45 | Tinushka |  Nenávisť a láska
Toto, je fakt jedna z mojich prvotín thakže prosím aby ste brali natho ohľad... Necelo sa mi tho nejako teraz upravovať... Je tho thaké aké som tho napísala a bodka. Sú tham chyby výrazy a vety, ktoré sú fakt dosť blbé ale kašlem natho... Nebudem tho meniť... Príjemné čítanie:-)


"Evansová. Poď so mnou na rande. Pôjdeš?" spýtal sa James sebavedome.
"Nie Potter. Koľkokrát ti to ešte poviem?! Chápeš význam slova NIE?" rozkričala sa naňho.
"Prečo?" opýtal sa nevinne.
"Že vraj prečo? Potter, to si až taký idiot alebo sa robíš?"
Neodpovedal, len na nu hľadel.
"Chceš to fakt vedieť?" spýtala sa. Prikývol.
"Dobre. Ty si to chcel. Nejdem preto lebo si nafúkaný, arogantný, egoisticky idiot. Správaš sa ako nejaký, ani neviem ako ťa mám vlastne nazvať. Každého iba začarovávaš a neberieš na nikoho ohľad. Mám ešte pokračovať?"
James nato nepovedal nič. Sklonil hlavu, otočil sa jej chrbtom a zamieril do klubovne. Tam si sadol a premýšľal. ,To som vážne taký? Veď keby som myslel iba na seba nepomáhal by som Remusovi a... REMUS!´ vyskočil z kresla, prešiel cez portrétové dvere a ponáhľal sa do knižnice, kde mali byť ostatní záškodníci. Našiel ich tam kde vždy s hlavami nad knihami o animágoch.
"Ahojte. Sorry, že meškám." pozdravil
"Ahoj." odzdravili sa zborovo.
"A prečo vlastne meškáš?" spýtal sa Sirius.
"Ále." kývol rukou. "Evansová." dopovedal.
"Nemusíš pokračovať." oznámil Remus. "Vieme si predstaviť."
"No dobre. Prišli ste na niečo?" spýtal sa.
"Zatiaľ nie." povedal mrzuto Peter.
"Veď to už nieje možné! Hľadáme to už 4 roky a stále nič poriadne nemáme. Vždy keď si myslíme, že sme niečo, nakoniec je to zlé." skríkol James. "Ideme späť nato." povedal už o niečo jemnejšie, načo ostatní prikývli.
"Ja som už našiel niečo, čo by vám malo pomôcť." ozval sa Remusov trochu zachrípnutý ale šťastný hlas po hodine a pol hľadania. " Myslím, že je to práve to, čo potrebujeme na dokončenie toho všetkého."
"Tak?" spýtali sa, keď už boli v Núdzovej miestnosti, ktorú našiel Sirius. Začal im to vysvetľovať a potom to hneď začali skúšať. Po trištvrte hodine sa podarilo premeniť Siriusovi na krásneho, veľkého, čierneho psa. Oči mal však stále rovnako búrkové. Keď bol zase človekom, tak sa mu ušiel hlasný potlesk. Po menej ako piatich minútach sa preháňal po miestnosti krásny, hnedý jeleň, avšak na hrudi mal biely fľak. Oči mal rovnako orieškovohnedé. Každého prekvapilo na aké zviera sa James premenil, no nebolo to nič, v porovnaní s Jamesom. Čakal skôr psa ako Sirius alebo niečo také, ale bol to krásny honosný jeleň. Bol ale rád. Jelene sa Jamesovi páčili ako psi Siriusovi. Petrovi sa však tak dobre nedarilo.
"Poďme radšej už na večeru a zajtra to zase skúsime. Hmm?" pýtal sa ich Remus.
"Dobre." prikývol Peter.
Vyšli preto z Núdzovej miestnosti a zamierili si to do siene. Tam si sadli do stredu stola a navečerali sa. Po večeri zamierili rovno do veže a spálni. Všetci zaspali veľmi rýchlo, pretože boli unavení z toľkého cvičenia. Ďalší deň im prebehol rýchlo a opäť boli v miestnosti a skúšali. Sirius s Jamesom sa už bez problémov premenili. Neskôr však začali Petrovi pomáhať. Ani teraz mu to nešlo. Rozhodli sa, že tu budú tak často skúšať, kým sa to Petrovi nepodarí a zamierili opäť po večeri do posteli.
Týždeň im prešiel však rýchlejšie ako by si mysleli. James sa niekoľkokrát pohádal s Lily, ale ináč sa nič zaujímavé alebo zvláštne nestalo. Zase boli v Núdzovej miestnosti a zase pomáhali Petrovi, lebo James a Sirius to už ovládali viac ako dobre.
"Peter. Ty to zvládneš. My ti veríme." povzbudzoval ho Remus.
"Mysli na to, čo sme ti povedali." upozorňoval ho ešte Sirius.
"Tak choď na to! Držíme prsty." povedal James.
Peter prikývol. Po siedmich minútach sa pred nimi objavil veľký potkan hnedočiernej farby.
"ANO!" vykríkol Sirius s radosťou.
"Podarilo sa!" kričali celý vysmiaty Remus s Jamesom.
No najväčšiu radosť mal Peter. Nepáčilo sa mu, že je potkan, ale bol šťastný, že to zvládol.
"Poďme!" skríkol Siriusa išiel k dverám. Všetci ho nasledovali. Ešte šťastie, že na ďalší deň bola sobota. Lebo by to nebolo vôbec dobré. Zobudili sa až na obed, pretože skoro celú noc oslavovali. Celú sobotu preleňošili. Síce sa snažili trochu naučiť ale nedarilo sa im to, lebo na ďalší deň bol spln. Išli si skoro ľahnúť, no aj tak v nedeľu vstali okolo desiatej. Remus poobede zamieril do Nemocničného krídla. O pätnásť minút sa pobrali ostatný záškodníci k Zúrivej vŕbe. Peter sa premenil na potkana a zmrazil strom. James a Sirius prekĺzli dnu s naraz sa vŕba začala hýbať. Premenili sa a pokračovali v ceste. V diaľke tunela sa ozvalo dlhé a bolestivé zavytie. Remus sa pravé premenil. Došli až do Škriekajúcej búdy, kde bol mladý vlkolak. Najprv začali "bojovať" až kým vlkolaka trochu neskrotili. Pod Síriusovým a Jamesovým dozorom sa vybrali z búdy do lesa. James so Siriusom boli dosť zakrvavený, lebo sa im ho najprv nedarilo ukľudniť. Sirius mal niečo s labkou, lebo kríval a James mal pekne hlboký škrabanec na chrbte. Behali spolu po lese. Predtým ako malo začať svitať sa pobrali k Škriekajúcej búde. Nechali tam Remusa vo vlkolačej podobe. Všetci traja pomaly kráčali tunelom. Prvý vyšiel potkan, potom pes a nakoniec jeleň. Peter si to v hrade namieril do klubovne a spálne. James so Siriusom na ošetrovňu. Sirius mal obviazanú pravú nohu a ešte zápästie. James cely chrbát a predlaktie. Onedlho k nim prišiel Remus. On mal obviazanú tiež pravú nohu a mal aj niečo s ramenom.
"Čo myslíte, aké to bolo?" spýtal sa Sirius, keď boli sami.
"Podľa mňa super. Síce začiatok nebol taký." odpovedal James a otočil sa na Remusa.
"No musím uznať, že taký spln som ešte nezažil." povedal s úsmevom.
O tri dni ich madam Pomfreyová pustila. Všetci traja kým tam ležali si vymysleli prezývky podľa ich "vlastnosti". Remus bol Námesačník, Peter zas Červochvost, Sirius Tichošľap a James Paroháč.
"Námesačník? Čo by si povedal nato, aby sme boli spolu aj na tento spln?" spýtal sa opatrne James po konci hodiny.
"No, keď budete chcieť tak môžme. Aj tak by som Vám nezabránil." odpovedal, načo Paroháč prikývol a Tichošľap sa začal smiať.
"Pravda, nezabránil." potvrdil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama