Prechádzka

29. května 2009 v 12:56 | Tinushka |  Jednorazovky
Ten názov ani nekomentujte. Nikdy som nevedela vymýšľať názvy... poviedky ešte jj ale názvy mi vôbec nejdú... Netrestajte ma za tho... Dúfam, že sa vám to bude páčiť...Je to odomňa podstatne kratšia jednorázovka no ale hlavné je asi, že nejaká vôbec je... prosím o komentáriky aby som vedela, či mám písať poviedky na thakúto tému alebo ani radšej nie... Ďakujem a príjemné čítanie. S Láskou Vaša Tinushka ☺


Koniec roka sa blížil a ja som chcela aby čas zastal alebo sa aspoň spomalil. Toto bol môj posledný rok na Rokforte a ja som nechcela aby skončil. Bála som sa toho, čo bude nasledovať, keď to všetko skončí. Vedela som, že sa chcem stať liečiteľkou, no napriek tomu som cítila strach. Nie z toho, či to dokážem. Ale z toho, ako to bude so mnou a s Jamesom. Áno. Je to tak - chodím s Jamesom Potterom. Pred takmer 6 mesiacmi sme sa dali dokopy. No sama som si nebola na začiatku istá či nám to vydrží, napriek tomu ako strašne ho milujem a on miluje mňa. Bála som sa že ma odkopne ako Black každú holku. No Sirius sa zmenil (dospel a dostal rozum) a teraz je s mojou najlepšou kamarátkou Mel. Som z toho nadšená no stále cítim ten svoj pocit hlboko v žalúdku. Strach z toho, že ma James po skončení školy opustí. Od kedy som s Jamesom, mám pocit, že všetko spolu zvládneme. O necelý mesiac škola skončí a neviem, čo si mám od toho priať. Milujem James a chcem býť s ním navždy. Horšie bolo, že nevem čo chce on. Stále sme sa o tom rozprávali, ale keď som sa ho pýtala čo bude s nami po skončení školy, iba sa tajuplne usmial a rýhlo zmenil tému. Vedela som, že niečo predomnou tají, no vedela som aj, že ak mi to bude chcieť povedať thak mi tho povie. Napriek tomu, som sa však snažila to z neho dostať. Po neviem koľkom pokuse som to vzdala a povedala si, že časom sa to dozviem. No prebehlo od toho niekoľko týždňov a ja som ešte stále nevedela, načo myslí. Takmer sme sa kôli tomu aj pohádali. No napriek tomu mi to nepovedal. Až raz večer, keď sme tak sedeli sami v klubovni začal sa so mnou rozprávať na tú temu.
"Láska?" zašepkal hladiac ma po vlasoch.
"Áno James?" sama pre seba som sa usmiala - páčilo sa mi keď ma tak volal.
"Vieš..."začal no aj prestal. Pozrela som naňho zvedavo. Výraz mal nečitateľný, takže som nevedela čo si mám myslieť. Jemne, povzbudzujúco som sa naňho usmiala. Úsmev mi opätoval, no v očiach sa mu neodrazil. Nemal v nich tie iskričky, ktoré ma vždy ubezpečujú, že ma miluje. V tej chvíli ma napadla myšlienka, že sa bojí. Bojí sa, že ho odmietnem aj keď neviem, prečo by som mala.
"No... ja..." pokračoval nervózne "Chcel by som sa s tebou porozprávať." vypadlo z neho nakoniec.
"Mohli by sme sa prejsť?"
"Ale James je..." nedokončila som. Pozrela som naňho a nedokázala som odmietnuť. Cítila som, že je to preňho veľmi dôležité a ak by som povedala "Nie" tak skoro by sa mi to neodhodlal povedať. Preto som len nemo prikývla. Opatrne sa zdvihol, aby mi neublížil , pretože som mu ešte stále ležala opretá o hruď. Postavil sa, otočil sa ku mne a podal mi ruky. Bez zaváhania som ju chytila a on sa nervózne usmial. Spoločne, v tesnej blízkosti, sme sa pobrali na rozľahlé pozemky. Vonku bolo krásne. Obloha bola jasná, bez jediného mráčika. Hviezdy svietili ako diamanty. Mesiac žiaril jasnejšie ako inokedy. "O chvíľku má byť predsa spln." uvedomila som si. Prebehla mnou triaška, pretože som si spomenula na Remusa ak vlkodlaka a ostatných ako riskujú, keď sú s nim. James so Siriusom sa menili na dosť silné zvieratá, ale aj napriek tomu som sa o nich bále. Preto som som ho chytila ešte pevnejšie za ruky. Pozrel na mňa a upokojujúco sa usmial. Vedel na čo som myslela. Vždy to vedel odhadnúť. Ako dobre ma už poznal. Ako sme tak kráčali a užívali si vzájomú blískosť, napadla ma myšlienka, prečo sme vlastne thak neskoro vyšli z hradu a blížime sa k našemu miestu. Miestu, kde sme sa dali dokopy. Nič som však nepovedala, nechcela som niečo pokaziť. Keď sme boli na mieste, sadla som si. No James aj naďalej stál. Prekvapene som naňho pozrela no nereagoval. Kľakol si ku mne, chytil moju tvár do dlaní a zahľadel sa svojími krásnymi orieškovohnedými očami do mojich smaragdovozelených. Nič som nepovedala len som naňho s láskou hľadela.
"Milujem ťa Lilyen Evansová. Milujem ťa viac ako svoj vlastný život a chcem byť s tebou do konca života." zašepkal s láskou, pustil moju tvár, chytil ma za ruku a opäť na mňa pozrel. "Lily vezmeš si ma?" dopovedal a mne stiekla po líci slza. Opatrne mi ju zotrel a naďalej na mňa hľadel. Neodpovedala som mu hneď. Vedela som že mu chcem povedať "ÁNO." no nedokázala som mu odpovedať. Stále som bola prekvapená, no napriek tomu šťastná, plná lásky ktorú som k nemu cítila. Keď som sa už dokázala hýbať, na tvári som mala šťastný úsmev a bez zaváhania som mu odpovedala. Aj ona sa šťastné usmial, navliekol mi na prst môj zásnubný prsteň, vzal ma na ruky a zatočil sa so mnou. Keď ma položil nežne a láskou ma pobozkal. Bol to presne taký istý bozk ako náš prvý. Presne na tom istom mieste. Presne v tom istom čase, len niekoľko mesiacov skôr. Vedel to. Pamätal si to. Usmiala som sa a pritiahla som si ho naspäť. Nechcela som, aby to skončilo. Vedela som, že nikdy nebudem ľutovať, že som mu povedala áno. Nikdy nebudem ľutovať to, že som s ním. Nikdy nebudem ľutovať, že som ho začala milovať a že ho budem milovať navždy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 wladka wladka | Web | 29. května 2009 v 14:13 | Reagovat

aho nejde mi poslat ti mail   neviem preco
tak posli mi heslo na viki2212@azet.sk
najskor to budem moct urobit az nab tyzden  
nebudem na nete
papapapapa

2 Tinushka355 Tinushka355 | Web | 29. května 2009 v 19:43 | Reagovat

wladka: ďakujem pekne:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama