Jeden večer

27. května 2009 v 23:03 | Tinushka |  Jednorazovky
Jeden večer - hmm then nádpis ani nekomentujem no ale nič iné ma nenapadlo... Síce je pravda, že podstatnú čas u oboch, hlavne u Lily, zohráva večer... A buďte radi že vôbec niečo vzniklo, pretože som len tak sedela a premýšľala o thom, že som dlho strašne dlho nič nenapísala... No a thak som začala len thak písať a nakoniec vzniklo z toho toto aj keď nápad bol trocha iný...veď tho poznáte pri písaní vznikajú nové nápady :-) a keď ich potom cem spracovať thak nebudú žiadne :-( ale na niečo už len prídem... dúfam, že sa vám tho bude páčiť prosím o komentáriky lebo nevem či thu vôbec chodíte:-(


"Prečo?! Prečo?! Prečo?!" kričala Lily a búchala pri thom päsťami do vankúša. "Prečo práve teraz?! Teraz, keď..."
"Lily? Si v poriadku?" opýtala sa opatrne Alex.
Lily si rýchlo sadla, poutierala si slzy a otočila sa k nej.
"Áno Alex. Prečo by som nemala byť?"
"No... Ja len, že keď si videla Pottera s tou holkou..." nedopovedala. Vedela, že Lily myslí na tho isté načo ona sama. Veď koniec koncov sa poznali 7 rokov.
"Som v poriadku." odpovedala Lily so sklonenou hlavou a slzami v očiach. Alex na ňu pochybovačne pozrela. "Nie vlastne niesom v poriadku." priznala. Alex prešla cez izbu k Lily. Prisadla si ku nej a objala ju. "Vieš Alex. Vtedy, keď som videla to dievča ako sa lepí na Jamesa a snaží sa ho pobozkať... Vtedy som pochopila, že... že mám Jamesa rada. Viem, je to zvláštne, keď sa ku mne už neozýva a ledva sa na mňa pozrie. Mala vy som byť šťastná ale niesom. Chýba mi to jeho podpichovanie a doberanie. Chýba mi keď sa na mňa nepozrie.... Chýba mi on." vzlykala Lily.
"Lily si si tým istá?"
"V celom živote som si nebola, niečim tak istá ako týmto! Ľúbim Jamesa Pottera!" zašepkala. "Ľúbim ho a budem ho ľúbiť do konca života. Navždy."
"Tak v tom prípade mu to povedz."
"Zbláznila si sa?! Nemôžem mu tho povedať! Čo si o mne pomyslí?!" skríkla.
"Obe vieme, presnejšie povedané každý to vie, že James, je do teba zbláznený." pokračovala Alex akoby ju Lily ani neprerušila. "Len ty si to nechceš priznať. To, že ťa naozaj opakujem Lily NAOZAJ miluje. Myslíš, že keby ťa nemiloval stravil by celých 6 a pol roka čakaním na teba?! Keby ťa nemiloval, nevolal by ťa pri každej príležitosti na rande. Lily uvedom si to aj ty!" zatriasla ňou.
"Ale ako ma môže milovať, keď sa teraz objímal s nejakou piatačkou?!"
"Ak si si nevšimla, tak ta piatačka naňho doslova skočila!" povedala ľadovo Alex. Lily pri tóne jej hlasu až zamrazilo. Vedela, že keď Alex začne s týmto tónom, tak má pravdu, a pre ňu osobne tho neskončí dobre. "Bola si tam celý čas Lily? Nie nebola. Videla si ako sa James od nej hneď odtiahol? Nie nevidela! Prečo? Pretože si sa zvrtla a vbehla do spálni. Ja som tam bola Lily! Videla som to na vlastné oči. Veríš mi?" Lily bez premýšľania prikývla. "Som rada." zamrmlala si pre seba.
"Ale ako mu to mám povedať?" opýtala sa porazenecky a nahnevane zároveň Lily. "Prídem k nemu a poviem: Ahoj James, chcela som ti povedať, že ťa milujem. To proste nejde!" zašepkala zlomene Lily.
"Ale pôjde!" stroho odvetila na oblátku Alex. "Nebude to tak ako si povedala, ale verím, že na niečo prídeš. Pre Merlina, veď si najmúdrejšia v ročníku."
"Alex! Ale to je iné!" zasyčala na ňu.
"Ja viem a preto sa o to budeš viac pokúšať." žmurkla na ňu. So slabým povzdychom sa zdvihla od Lily vzala si veci a šla pod sprchu. Keď sa vrátila, Lily už ležala v posteli.
"Alex. Ďakujem za všetko."
"Nemáš začo Lily. Veď vieš, že by som pre teba urobila všetko."
"Viem, a som ti za to naozaj vďačná. Veď hlavne preto ťa mám tak rada" usmiali sa na seba, zaželali si Dobrú noc a zaspali.

"James! Prestaň!" skríkol Sirius na svojho najlepšieho kamaráta. "Musíš sa dať dokopy! Zajtra je spln!"
"Áno áno viem." odpovedal inštinktívne Paroháč, no ani sa len nepohol.
"Si v poriadku?" pristúpil k nemu opatrne Remus.
"Áno áno som." zase odpoveď s troma slovami a dve s toho sa opakovali. Tak ako celý večer. Nič viac, nič menej. Vždy odpovedal buď "Áno áno..." alebo "Nie nie..."
"Je v tom Lily však?" James si akokeby až teraz uvedomil, kde je. Prekvapene pozrel na ostatných záškodníkov, ktorý stáli pri ňom a na tvári mali starostlivý a odhodlaný výraz.
"Čo?" spýtal sa ostražito."V čom je Lily?"
"James. Posledným 15minút si sa ani len nepohol, odpovedal si nám len tak tak a teraz sa na nás pozeráš ako na najväčších idiotov." Skonštatoval Sirius rýchlo. "Myslel si na Evansovú však?"
"Ja... no... vlastne áno myslel." odpovedal a sklonil hlavu, aby ukryl bolesť, ktorá sa mu zračila v očiach. "Viem, žeby som mal prestaň na ňu myslieť, ale tho sa proste nedá. Strašne ju na to milujem. Viem nevyzerá to tak, keď sa na ňu ani nepozriem ale chcela mať odomňa pokoj, tak sa jej ho pokúšam dať aj keď ma to bolí. Chcem aby bola šťastná. Na ničom mi thak nezaleží ako na tom." šepkal horúčkovito ďalej, mysliac si, že ho kamaráti buď nebudú počuť alebo že ho ta bolesť skôr prejde. "Ľúbim Lily Evansovú. Ľúbim ju a budem ju ľúbiť do konca života. Navždy."
Remus so Siriusom na seba prekvapene pozreli. Vedeli, že James je do Lily naozaj zamilovaný ale že je do nej až tak zúfalo zbláznený to nevedel nikto. Nikto okrem Jamesa.
"James?" zašepkal opatrne Remus. James zdvihol zrak a bolestne naňho pozrel. "Myslíš, to vážne, že ju miluješ?"
"V celom živote som nemyslel nič vážnejšie ako toto!" zašepkal. "V ten okamih, keď sa na mňa nalepila ta piatačka, som sa len len ovládol, keď som videl, ako sa Lily rozbehla hore schodmi. Mal som chuť bežať sa ňou. No rozmyslel som si tho v poslednej chvíli. Predstavil som si ako by to dopadlo." dopovedal s bolesťou v hlase.
"Nevieš ako by to dopadlo."
"Ale viem! Tak ako obyčajne. Hádka, facka a nakoniec by utekala odomňa čo najďalej so slovami, aký som arogantný, egoistický a namyslený idiot. Kričala by pomne, že ju mám nechať na pokoji a najlepšie nakoniec" hodil na ostatných úškrn plný neopísateľnej bolesti "že ma nenávidí! To si už vážne nechcem vypočuť. Napočúval som sa toho dosť za 6 a pol roka. Toto je 7 a teda posledný rok na Rokforte, takže ho nechcem kaziť ani jej ani Vám." "Dokonca ani sebe." doplnil v duchu. Zrazu sa postavil, prešiel cez izbu do kúpelne a pomaly za sebou zavrel a zamkol dvere. Použil na nich aj umlčovacie zaklínadlo aby chlapci nepočuli jeho vzlyky. Keď sa ako tak spamätal, vošiel pod sprchu rýchlo sa osprchoval a pobral sa do svojej postely so slabým povzdychom.
"Snáď to bude zajtra lepšie." pomyslel si a spomenul si na Lilynu tvár plnú bolesti, keď sa naňho vyrhlo do neznáme dievča. "Kiež by to bolo kvoli mne." "Dobrú noc"
"Dobrú." ozvalo sa súčasne z oboch stráne jeho postele.

Ráno nevyzeralo o nič lepšie ako včerajší večer začínal. James sa vyhrabal s perín ako prvý. Chcel najprv roztiahnuť závesy, no keď zistil akú zimu majú v spálni rýchlo si to rozmyslel. Najprv sa obliekol do habitu a až potom roztiahol závesy. Nálada sa mu veľmi nezlepšila, keď sa pozrel von oknom. Bolo síce vidno, no obloha bola strašne zatiahnutá, akoby sa malo každú chvíľu rozpršať alebo rovno aj rozsnežiť. Veď koniec jesene bol tu a zima klopala na dvere. Ani by sa nečudoval keby aj začalo snežiť. Vždy keď písal rodičom, že už majú sneh prekvapene odpísali, že doma nespadla ani jedna jediná vločka. Ešte cvhíľku stál pri okne a nakoniec sa pobral pomaly do klubovne. Keď si všimol koľko je vlastne hodín ani ho neprekvapilo, že tham nikto nebol. Až o pol hodinu sa mali podávať raňajky thakže si mohol kľudne ešte pospať. No vedel, že by už nezaspal. Mal stále plnú hlavu myšlienok no nehcel sa nimi zaoberať aspoň zaťiaľ nie. Veď by to bolo zbytočné. Stále by došiel k tomu ako veľmi JU miluje. Len sedel v kresle blízko ohňa nevnímajúc svoje okolie, nevnímajúc svoje myšlienky, pocity a všetko ostatné.

Lily nemohla spať hodnú chvíľu. "Možno to bolo tým, že som skoro zaspala. Veď nebolo ani 9 hodín, keď som si ľahla". Nahovárala si to zbytočne. Niekde v kútiku duše vedela, že to tak nie je. Bolo to tým, že stále premýšľala. Premýšľala o Jamesovi. Áno o Jamesovi Potterovi, ktorý ju otravoval. O Jamesovi Potterovi, ktorý jej robil stále napriek. O Jamesovi Potterovi, ktorého nenávidi... Nie to už nie je pravda... Nenávidela ho. Kedysi. Teraz to už tak nie je. Od včera to už vie aj ona sama. Nie, vedela, presnejšie cítila, že ho má rada už oveľa dlhšie ale od včera si je tým istá ako nikdy doteraz. Je to zvláštne, že to cíti tak silno až teraz, keď ho stratila... "Ako môžem stratiť to, čo som nikdy nemala?" pomyslela si trpko. "Aby si si uvedomila, ako niekoho miluješ, musíš ho najprv stratiť." spomenula si na vetu, ktorú často počula doma. Teraz na ňu bola ko uliatala. Nikdy ho nemala a teraz, keď zistila, že ho ani nebude mať jej začal chýbať. "Nebudem naňho myslieť!" prikázala si, keď vstávala z posteli. Rýchlo sa prezliekla, zobrala si tašku s knihami, vykĺzla zo spálne a namierila si to do klubovne. V polovici schodiska si všimla, že niekto v klubovni už je. Prebehlo ňou vzrušenie a zahrialo ju pri srdci, keď zistila, že na kresle pri kozube nesedí nikto iný ako James.

James počul za sebou nejaký šuchot, no nezdvihol pohľad aby sa presvedčil kto prišiel. "Keď vôbec niekto prišiel"pomyslel si a uškrnul sa. V zápäti si niekto sadol do tmavého kúta miestnosti a pozeral naňho. Cítil ten pohľad. Mal pocit akoby tie oči, ktoré naňho pozerajú patria Lily. Keby len vedel, že je to naozaj ona, že si to nenamýšľa. "Ty si idiot!" skríkol na seba v duchu. "Ona to nebude. Hneď ako by spoznala, kto sedí v tomto kresle, otočila by sa a vracala by sa naspäť odkiaľ prišla. Nevydržala... "

"James?" zašepkala som jemne, dúfajúc, že to nebude počuť. Moja odvaha bola nepatrná takmer žiadna. V tejto chvíli nepatrím do Chrabromilu. No počul to. Zamrzol ešte viac ako doteraz. Jemne pomaly sa otočil, za zvukom môjho hlasu. Nevedela som čo mám povedať, nie to ešte robiť. Zdvihla som sa a ako v sne som kráčala k nemu. Jemne som si vedľa neho sadla a pozerala som sa mu do očí. Nikdy som si nevšimla aké ich má krásne. Orieškovohnedé. Spomenula som si na jeho slová: "Evansová máš tie najkrajšie oči aké som kedy videl. Sú ako dva smaragdy." V tom čase mi ešte vravel Evansová. Vtedy si ma ešte všímal. No čas ukázal, že na to nezabudol. Keď sme si tak hľadeli do očí opäť to povedal. Tentokrát krajšie, nežnejšie.
"Lily" zašepkal jemne a mnou preletela radosť, z toho ako si s láskou vyslovil moje meno. "Máš tie najkrajšie oči aké som kedy videl. Sú ako dva smaragdy." Uverila som ti. Verila som každému slovu, ktoré si kedy povedal. Vedela som, že ma miluješ. Neviem ako ale cítila som to. Dokázal si mi to už aj tým, že si tu sedel vedľa mňa a vyslovil si tú vetu. Tú, o ktorej som si myslela, že si zabudol. Ja na ňu nikdy nezabudnem, pretože pri tej vete som zistila, že ťa mám rada. Bez toho aby som to plánovala, bez toho aby som o tom premýšľala som sa naklonila a pobozkala ťa.

Sedela oproti mne a pozerala mi do očí. Jej pohľad nebol plný nenávisti. Skôr by som si trúfol povedať, že bol plný inej no silnejšej emócii. Lásky. Viem, znie to šialene no ja som v jej očiach videl lásku. Pozeral som na ňu a zrazu som si spomenul na vetu, ktorú som jej povedal. Bola myslená vážne, no ona ju brala akoby tá veta bola len vtip. Zlý vtip. Odhodlal som sa k tomu, že jej ju zopakujem. Skôr ako som sa stihol zastaviť, už som sa počul ako som povedal Tvoje meno. V očiach sa ti zablislo šťastie no nevedel som z čoho. Nezamýšľal som sa nad tým, nato budem mať čas neskôr. "Máš tie najkrajšie oči aké som kedy videl. Sú ako dva smaragdy." dostal som nakoniec zo seba. Chvíľu si sa ani nepohla, akoby si spomínala alebo premýšľala. Nevedel som. Stále som na teba pozeral a ty si sa ku mne naklonila a jemne si spojila naše pery v sladkom bozku. Odtiahla si sa, no nie úplne oprela si sa svojim čelom o to moje a zrýchlene si dýchala tak ako aj ja. V živote som sa necítil tak šťastne ako teraz. Otvoril som oči a pozrel do tvojich. Láska, neha, dôvera... To všetko sa v nich zračilo. Nevem čo si si prečítala ty v mojich ale opäť si sa ku mne naklonila a pobozkala si ma.

Láska, neha, dôvera, šťastie, bolesť... Nevedela som prečo bolesť no nahla som sa a opäť ťa pobozkala. Ešte krajšie ako po prvý krát. Vždy keď som sa na tebe pozrela vedela som, že to už dlho nevydržím. Hlavne po našom prvom bozku. Musela som ti to povedať skôr ako ty mne. Prečo? Pretože ty, si mi to stále vravel a nikdy som ti neverila a teraz viem, že tho myslíš vážne. Viem, že to cítim tak aj ja a nikdy sa to nezmení.
"Milujem ťa." povedala som so šťastným úsmevom a v hlase som mala všetku lásku a nehu, ktorú som cítila. Bolestne si sa na mňa pozrel a v tom okamihu som pochopila, čo tá bolesť znamená. Bojíš sa, že ti klamem. Bojíš sa, že sa ti to len sníva. Bojíš sa, že ťa čoskoro opustím. Bojíš sa a preto ťa to tak strašne bolí. Bolí ťa už len ta myšlienka, žeby som ťa mohla opustiť. Viem, že ťa nikdy neopustím. Strašne ťa milujem takže to nedokážem.
"James" zašepkala som "milujem ťa a nikdy ťa neopustím." uistila som ťa. Uveril si mi tak, ako som ja verila tebe.
"Milujem ťa Lily a chcem byť navždy s tebou." pritiahol si si ma bližšie, pobozkal si ma. Ja som sa ti schúlila v náruči a šepkala ti ako ťa milujem. Zaboril si si tvár do mojich vlasoch a tiež si mi šepkal slová našej nekonečnej lásky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tinushka355 Tinushka355 | Web | 28. května 2009 v 13:08 | Reagovat

Nie v pohode. Vlastne som rada, že si mi tho thu napísala. ešte k thomu thak rýchlo fakt si ma potešila:-) ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE

2 wladka wladka | Web | 28. května 2009 v 13:18 | Reagovat

vies co?   ideme znovu
chod na nastavenie blogu- rubriky
2. tam si sprav rubriku tej tvojej poviedky(názov poviedky)
3.do nej si daj vsetky kapitoly- ako v clankoch si to oprav
4.urob si nový clanok kde sinapises názov poviedky a popripade ajpopis poviedky
5.oznac si názov potom kliknitam na vlozit odkaz
6.chod na svoj web a tam klikni na rubriku s tvojou poviedkou a tu web stranku skopiruj a daj do vlozit odkaz
7 ulozit
asi vsetko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama