Súboj

26. prosince 2008 v 19:54 | Tinushka
Túto poviedku som sem pridala iba vďaka jednej osôbke, presnejšie kvôli Lili a jej krásnemu komentáriku... Práve ten komentár, ktorý pre mňa veľa znamená a ktorý ma strašne potešil ma "donútil" písať ďalšie poviedky a pridávať ich tu na môj blog...Takže túto poviedku venujem Lili, vďaka ktorej som začala znova písať a vďaka ktorej som pochopila, že aj keď budem písať a pridávať poviedky aj naďalej a budem si stále myslieť, že si ich nikto neprečíta, jedného dňa sa nájde niekto kto to bude čítať a s radosťou... Dúfam, že sa ti bude páčiť :-)


James sedel v spoločenskej miestnosti, vo svojom obľúbenom kresle a pozeral do plameňov, ktoré už pomaly vyhasínali. V klubovni bolo strašne ticho, ktoré ale vzápätí preťalo otváranie sa portrétových dverí, cez ktoré práve vchádzali ostatní záškodníci. Ako náhle vošli do klubovne, všimli si zamysleného Jamesa, ako sedí v kresle a hľadí do plameňov. Hneď si to namierili k nemu.
"James? Čo ti je?" spýtal sa ho Remus starostlivo. James však nereagoval.
"James!" skríkol Sirius po chvíľočke.
"Č-čo?" strhol sa prekvapene.
"Čo ti je?" spýtal sa ho opatrne.
"Nič. Čo by malo?" zaklamal.
"Neklam nám. Poznáme ťa už dosť dobre nato, aby sme vedeli, či ti niečo je alebo nie." povedal Remus.
"Tak, čo ta trápi?" pokračoval Sirius, aj keď to s Remusom vedeli.
,,Lily." šepol James.
"Že nám to nenapadlo skôr. Čo sa stalo?"
"Pravdu povediac nič." odpovedal smutne James.
"Aha." hlesol Peter, ktorý čakal nejaký obrovský výbuch.
"No tak teraz s tým nič nenarobíš. Poďme už radšej do postele. Ráno múdrejšie večer." poznamenal Remus.
Pomaly sa dvihli a spoločne sa pobrali do svojej izby, kde si spokojne ľahli a pomaly zaspávali, mysliac si, že sú jediný , ktorí nespia. No mýlili sa. Medzi nimi bolo červenovlasé dievča s krásnymi smaragdovozelenými očami, ktoré ležalo na posteli a premýšľalo. ,Čo sa mu stalo? Celé roky na mňa vykrikoval a teraz sa na mňa ledva pozrie. Ja tomu nechápem. Veď bol celkom iný ako je teraz. Nikdy mi nedal ani chvíľu pokoj. Stále ma otravoval s nejakými blbosťami a teraz? Vôbec sa ku mne neozýva. Ešte si pamätám ako...´ zaspala.

Ráno sa záškodníci pobrali na raňajky spoločne. Pri stole sedelo už niekoľko chrabromilčanov, medzi nimi aj Lily. Vedľa nej sedela jej najlepšia kamarátka Gwen Mitchelsová. Hnedovlasé dievča s krásnymi modrými očami. Keď vošli, Lily zdvihla hlavu a obzrela sa k dverám. Všetkých záškodníkov prešla pohľadom, no na Jamesov veľký šok sa iba jemu zahľadela do očí. Videla v nich predstieranú pýchu a sebavedomosť. No videla aj nehu, keď sa na ňu pozrel. Usmial sa na ňu, keď si všimol, že sa naňho ešte stále pozerá. Ona sa musela tiež usmiať.
,Aký ma pekný úsmev. A v očiach tie jeho nezbedne iskričky.´trochu sa zhrozila, keď si uvedomila nad čím premýšľa. Nevedela však, že nieje sama, ktorá nato myslí.
,Čo to bolo? Ona sa na mňa usmiala. Lily! Na mňa! Ja tomu neverím. Ale ma taký krásny úsmev. A tie jej krásne očí.´ musel sa usmiať ešte viac, keď nad tým premýšľal. Remus so Siriusom a Gwen si to všimli, ale nekomentovali to a iba sa na seba nenápadne usmiali. Vedeli, alebo dúfali, že Jamesova zmena mu pomôže získať Lily. Ale nevedeli jednu dôležitú vec. A to, že Lily k Jamesovi necíti už dlhšiu dobu nenávisť, ale niečo iné. Niečo, čím si nebola istá ani ona sama, avšak stačil pohľad naňho a srdce jej prekypovalo čistou láskou. Jedine pri ňom sa cítila
v bezpečí. Po raňajkách sa väčšina siedmakov pobrali na hodinu transfigurácie. Prišli tam akurát na čas. Záškodníci si sadli do predposledných lavíc. Do poslednej lavice a hneď sa Jamesa a Siriusa si sadla Lily s Gwen.
"Takže dnes začíname s transfiguráciou..." začala rozprávať profesorka McGonagalová, no Lily ju veľmi nepočúvala. Premýšľala nad tým, čo sa stalo ráno v sieni. ,Čo to do mňa vošlo? Ja tomu už vôbec nechápem. Som z toho strašne zmätená. Necítim už k nemu nenávisť, to viem už dlhší čas, ale žeby som cítila lásku? Tomu zase neverím. Možno, keď tak nad tým tak premýšľam, je to...´ Lily, ktorá bola celú hodinu transfigurácie s myšlienkami inde, si ani neuvedomila, že sa jej Gwen niečo pýta.
"No tak, s kým pôjdeš?" vyzvedala.
"Kde?" nechápala Lily.
"No predsa do Rokwillu."
"Aha. Neviem. A ty s kým?" spýtala sa
"No s kým asi? S Remusom predsa." odpovedala
"To je super." usmiala sa na ňu Lily.

,,James, s kým ideš do Rokwillu?" spýtal sa Sirius.
"Neviem. Ešte uvidím." odpovedal. "Veď je ešte len pondelok a ide sa v sobotu. Mám na to ešte 5 dni."
"No, lenže tie dni ti utečú ako voda."
"Ale aj tak mam ešte čas." povedal. "Ty s kým ideš?" spýtavo sa pozrel na Siriusa.
,,S Kristin." odpovedal.
"A ty Námesačník?"
"S Gwen."
"Peter? Ty pôjdeš?" opýtal sa James.
"Nie."
odpovedal bez váhania.
"Prečo?" vyzvedal Sirius.
"Proste sa mi nechce." odpovedal.
"Takže som zostal na ocot. Tak?" spýtal sa ich.
"Vyzerá to tak, že zatiaľ hej." odpovedal opatrne Tichošľap.
"No super." poznamenal James, keď už sedeli za stolom.
Peter zamieril po obede na hodinu Starostlivosti o zázračné tvory. James s Remusom a Siriusom na Obranu proti čiernej mágii. Túto hodinu mali viac praktickú ako teoretickú. Podľa pokynov profesora sa rozdelili do dvojíc a potom mali proti sebe navzájom bojovať. Sirius bol s Remusom a James skončil nakoniec s Lily. Ani jeden však z toho nadšený nebol. Lily musela s Jamesom bojovať, aby si ostatní nemysleli, že sa doňho zaľúbila, aj keď to sa už stalo a James nemohol proti nej ani zdvihnúť prútik tobôž bojovať. Po ďalšom zavelení profesora, sa začali "súboje." Niektoré boli tvrdšie, no niekedy sa stalo, že hneď na začiatku niekto vyhral. No to však nebol prípad Remusa a Siriusa. Totiž ani Tichošľapovi ani Námesačníkovi sa nedarilo vyhrať.
"Pán Black a pán Lupin prosím Vás, skončíte tento súboj, pretože ako vidím obaja ste v tomto dobrý." povedal im profesor Leinerô "Obaja si zaslúžite 20 bodov."

Posledný ,pár´ bol James s Lily. James na začiatku nevytiahol ani prútik, pretože nechcel proti Lily bojovať.
"Pán Potter. Vyberte si svoj prútik prosím." upozornil ho profesor a tak s veľkou nechuťou ho predsa len musel vybrať. Lily bola pripravená, ale James nie a nie zaútočiť.
"Expelliarmus!" skríkla nakoniec, no James sa tomu iba uhol. Neposlal žiadne svoje zaklínadlo.
"Mdloby na teba." povedala Lily. James to vyklonil a teraz na ňu prvý krát v živote zaútočil. Nepáčilo sa mu to, no nakoniec musel. Lily, ktorej sa to podarilo vykloniť, naňho posielala kliatby a kde tu nejaké kúzlo odklonila. James to robil naopak. Kde tu poslal kliatbu a väčšinou sa iba vyhýbal alebo odkláňal. Keď si už každý myslel, že James pošle nejakú kliatbu, ktorou by vyhral, tak sa vzdal a nechal Lilyno kúzlo, aby ho zasiahlo a odhodilo dozadu. Ozval sa veľký potlesk, pretože sa nestáva často, aby sa James Potter vzdal, dá sa povedať, že bez boja. Ale ozval sa aj preto, lebo Lily vyhrala. Sirius a Remus utekali k Jamesovi, ktorý mal niečo so zápästím, aby mu pomohli na nohy.
"Udeľujem 20 bodov slečne Evansovej." povedal ešte profesor predtým, ako zazvonilo na prestávku.
Každý sa ponáhľal na ďalšiu hodinu takže James sa chystal do nemocničného krídla sám, keď ho zrazu niekto zastavil.
"Prepáč za to zápästie James." povedala s ľútosťou v hlase Lily.
James sa zatváril prekvapene, no rýchlo sa spamätal.
"To je v poriadku. Hlavné je, že som ti neublížil a že si vyhrala." povedal opatrne.
Lily sa naňho rozpačito usmiala. "Tak ja idem. Maj sa pekne." povedala ešte a odišla.
"Aj ty sa maj pekne." zašepkal za ňou.
Ďalšie dni prebehli ako voda. Lily s Jamesom sa za tie 4 dni nehádali a niekedy, keď boli sami sa aj porozprávali.
"Ahoj Lily." pozdravil sa James, keď vošiel do klubovne, kde sedela iba Lily.
"Ahoj." odpovedala s úsmevom.
"Ako sa máš?" spýtal sa.
"No, celkom dobre a ty?"
"Už vynikajúco." odpovedal. Potom sa odmlčal.
,Mám alebo nemám? Čo keď všetko pokazím? Ale veď...´
"Ideš zajtra do Rokwillu?" spýtala sa ho predtým, ako si stihol rozmyslieť či ju pozve alebo nepozve.
"Chcel by som." povedal po pravde. "A ty ideš?"
"Neviem, ale asi nie."
"A to prečo?"
"Pretože nemám s kým ísť. Gwen ide s Remusom, Kristin zas so Siriusom a Ann ide s nejakým bystrohlavčanom." odpovedala.
"A... nechcela by si ísť so mnou?" spýtal sa opatrne a s očakávaním.
Lily sa mu pozrela šokovane do očí.
"To myslíš vážne?" spýtala sa, načo on iba prikývol.
"Áno." povedala po maličkej chvíľočke premýšľania. "Pôjdem veľmi rada."
James na ňu neveriacky pozrel.
"Vážne?"
"Vážne." dala mu pusu na líce a išla do svojej izby.
,Ona povedala, že pôjde so mnou do Rokwillu. Lily! So mnou! Ja tomu nedokážem uveriť.´ premýšľal, zatiaľ čo kráčal hore schodmi do izby.
"Nazdar Paroháč. Kde si bol tak dlho?" spýtal sa Sirius.
"Ále." kývol rukou na znak, že to nieje dôležité.
"Ináč, už si pozval niekoho do Rokwillu?" vyzvedal ďalej. James však neodpovedal a v duchu sa usmial.
"No?" chcel vedieť.
"Uvidíš zajtra." povedal neurčito, načo sa Tichošľap zamračil.
"Dobre." odvetil mrzuto.
Na ďalší deň vstal James pomerne skoro. Nechcelo sa mu však vstať z posteli a preto len tak ležal. Po nejakom čase, sa však pobral potichu do klubovne. Tam sedel aspoň trištvrte hodiny, kým sa na schodoch neobjavili ostatní záškodníci.
"Ako to, že ty už nespíš?" spýtal sa šokovane Remus.
"Proste som nemohol spať." odpovedal.
"To sa nevidí často." povedal Sirius, kým liezli cez portrét.
Po raňajkách ešte zamierili do spoločenky. Mali ešte hodinku nato, aby sa pobrali do Rokwillu. Sirius s Kristin a Remus s Gwen zamierili už do Vstupnej haly. James si však ešte počkal na Lily. Keď už bol v klubovni sám, všimol si ako Lily schádza dole schodmi z dievčenských spálni. Bola nádherná. Zelený rolák, ktorý mala, jej zvýrazňoval krásne smaragdovozelené oči. Tmavozelená sukňa, ktorá bola pod kolená, jej nesmierne pristala. Na tom mala prehodený teplý čierny kabátik. Obuté mala vysoké čierne čižmy a vlasy mala jemne zvlnené.(autorská poznámka: Keď sa vám to nepáči, môžete si pre ňu vymyslieť niečo, čo sa páči vám. Len dúfam, že jej niečo pekné vymyslíte.)
"Vyzeráš dokonale." povedal James Lily, keď prišla až k nemu. Nič na to nepovedala, len sa usmiala.
Zobral ju za ruku a spoločne sa pobrali do Vstupnej haly, kde na nich už čakali ostatní. Keď schádzali dole Mramorovým schodiskom, všetci na nich pozerali s otvorenými ústami. No iba Sirius, Remus, Gwen, Kristin a Nikol sa usmievali od ucha k uchu, keď si ich všimli.
"Ahojte." pozdravili sa obaja, keď prišli až k nim.
"Ahoj." odzdravili zborovo.
"Idete akurát." povedal Remus, keď sa pozrel na hodinky.
Mal pravdu. Práve prišla profesorka MgGonagalová a poučila ich, ako sa majú správať a že si majú dávať pozor. Keď dopovedala, tak sa všetci pobrali do krásneho, ešte zasneženého, Rokwillu. Netrvalo dlho a James s Lily ostali sami. Boli v Medových labkách, kde si toho nakúpili asi najviac. Nakoniec zašli ešte do Troch metiel, kde si dali Ďatelinové pivo na zahriatie. Celý čas sa rozprávali a Lily si už teraz bola viac ako stopercentne istá, že James nieje taký, ako si myslela. Obaja, James aj Lily, zistili, že majú veľmi veľa spoločného. Keď dopili, rozhodli sa, že pôjdu už do hradu. Po ceste jej James rozprával aké dobrodružstvá so Siriusom a Remusom zažili. Ona mu na oplátku hovorila, aké veci s kamarátkami postvárali. Mali ešte dosť času na večeru tak išli ešte do klubovne. Sadli si do kresiel ku kozubu a rozprávali sa ďalej.
"Ďakujem, že si išla so mnou. Strašne ma to potešilo" povedal o niečo neskôr James, s úprimným pohľadom a úsmevom na perách.
"Nie, nemáš začo ďakovať. Tento deň som si užila asi najviac zo všetkých." tým najkrajším úsmevom mu odpovedala a zahľadela sa naňho. Pomaly sa k nemu naklonila a jemne ho pobozkala. Potom sa od neho rýchlo odtiahla, akoby si uvedomila čo robí. No James to nenechal len tak. Vzal si ju k sebe na kolená a pobozkal ju, zatiaľ čo ona mu obmotala ruky okolo krku. V túto chvíľu boli obaja nesmierne šťastný.
"Milujem ťa!" zašepkal jej James do ucha.
"Aj ja teba James Potter!" povedala. ,Aj keď som si to uvedomila až teraz.´ pomyslela si ešte a ďalej sa venovala jeho perám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 .: SuSi :. .: SuSi :. | Web | 27. prosince 2008 v 17:26 | Reagovat

jéj, to bolo pekné, píšeš naozaj dobre a určite v tom pokračuj

2 tinushka355 tinushka355 | 27. prosince 2008 v 20:27 | Reagovat

.: SuSi : dakujem velmi pekne...  no uz len vdaka vam co mi pisete komentariky thak budem pisat ked sa vam tho fakt paci... som rada a este raz dakujem:-)

3 Lili-ktora je taka sprosta lebo tento blog objavila az teraz Lili-ktora je taka sprosta lebo tento blog objavila az teraz | Web | 28. prosince 2008 v 15:40 | Reagovat

pekné velmi pekné:)a som velmi rada , že som ti pomohla nakopnúť ťa písať ďalej  lebo by bola velká škoda keby si prestala:)

a ak ti môžem poradiť tak nedávaj za každou rečou ,,povedal James , povedal Sirius,, inak to bolo bez chybičky:)

4 tinushka355 tinushka355 | 28. prosince 2008 v 15:59 | Reagovat

Lili: som velmi rada, ze sa ti tho pacilo... neviem nejako som si uz zvykla thak pisat thakze neviem neviem, či sa mi podarí, tho nedavat thak uvidím časom aj ked o thom velmi pochybujem...

5 N!ka- exSB N!ka- exSB | Web | 10. ledna 2009 v 17:57 | Reagovat

fakt dobreee ☺☺☺☺☺☺☺☺☺☻☻☻☻☻♥♥

si sikovnaa ☺len tak dalej

6 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 13. ledna 2009 v 20:12 | Reagovat

No teeeda =D Krása =D Ty jo =D Ja... nemám slov =D Obliekla si ju pekne =D Krásne píšeš =D

7 tinushka355 tinushka355 | 17. ledna 2009 v 19:27 | Reagovat

N!ka- exSB:  dakujem moja....strasne ti za tho dakujem... potesilo ma tho a ani si nevies predstavit ako...  som si uz myslela ze thu ani neprides ale som rada ze si prisla... lubkam ta moja ale sak tho vies☺

8 tinushka355 tinushka355 | 17. ledna 2009 v 19:31 | Reagovat

pepenka5: neviem ci tho je pekne ale ked hovoris thak nieco na thom asi bude:-) som veeeelmi rada ze sa ti tho paci...   len ma strasne hneva tho ze mi thu nejdu pridat dalsie poviedky:-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama