Vymeškaná hodina.

15. července 2008 v 18:15 | Tinushka |  Jednorazovky
tháto poviedka je fakt iba jednorázovka... je dosť krátka na mňa... väčšinou píšem dlhšie (aspoň podľa ostatných), ale thak čo už teraz s thym zrobkám? nič... dúfam, že sa Vám bude páčiť... príjemné čítanie...

Lily bežala po chodbe aby stihla poslednú hodinu, ktorú mala - čarovanie. Síce profesor Flitwick nebol taký prísny ako profesorka McGonagalová, nechcela pripraviť Chrabromil o nejaké tie body len preto, že meškala. Zahla za roh, no s niekým sa tam zrazila a spadla na zem.
"Prepáč..." začala, no niekto ju prerušil.
"Nie, ty mne prepáč." Ten hlas poznala veľmi dobre. Už niekoľko rokov ju ten hlas otravoval, ale teraz, v poslednom siedmom ročníku na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, ju z nejakých nevysvetliteľných príčin prestal prenasledovať. Chýbal jej, ale hlavne tá osoba, ktorá ju nenechala na pokoji ani chvíľočku, vždy ju provokovala alebo si z nej robila srandu. Pomaly sa pozrela hore, aby si bola na sto percent istá, že je to on. James Potter. Jeho čierne vlasy, mu ako vždy, odstávali na všetky svetové strany. Okuliare, ktoré mal na nose, mu skrývali krásne orieškovohnedé oči. Natiahol k Lily ruku, aby jej pomohol vstať, mysliac si, že to robí zbytočne, pretože Lily jeho ruku nepríme. Bol však veľmi milo prekvapený, keď ju prijala.
"Ďakujem pekne." poďakovalo rozpačito.
"Nemáš začo." odpovedal a jemne sa na ňu usmial. Lily si však všimla, že to nebol jeden z tých úsmevov, pri ktorých sa ostatným dievčatám podlamujú kolená, ale úprimný.
"Kam sa tak ponáhľaš?" spýtal sa, aby medzi nimi nevládlo také hmatateľné ticho.
"Na hodinu čarovania." povedala a bola trošičku mimo, pretože ju vytrhol z jej úvah.
"Aha. Tak to ťa nebudem zdržiavať." povedal.
"Nezdržuješ." zašepkala. "Aj tak už nestíham." priznala sa mu.
"Takže sa dá povedať, že máš voľnú hodinu?" spýtal sa po chvíľke.
"Tak teraz už áno." povedala, keď sa pozrela na hodinky.
"Hmm... To je dobré alebo zlé?" spýtal sa.
"Neviem. Uvidí sa, čo budem túto voľnú hodinu robiť." povedala.
"Čo keby..." začal "sme išli von? Myslím k jazeru alebo tak." dokončil trochu istejšie.
"Môžeme. Aj tak nemám nič na pláne." odpovedala.
"Tak ideme?" opýtal sa ešte raz, pre istotu.
"Počkaj. Idem si zaniesť tašku do klubovne." povedala.
"Ja ti ju zanesiem." ponúkol sa. "Tu stoj! Ani sa nepohni!" prikázal jej.
"Dobre. Čakám." ani nestihla poriadne dokončiť a James už utekal s jej školskou taškou do klubovne.
Neprešlo ani päť minút a už bol späť.
"Už som tu." zašepkal Lily do ucha potichu, aby ju nevystrašil, pretože mu bola otočená chrbtom. Celá sa striasla, keď pocítila Jamesov teplý dych, no snažila sa to zakryť. James si to však všimol, no robil sa, akoby sa nič nestalo.
,No tak Lily, upokoj sa! Nemysli na to, že ho miluješ! Správaj sa k nemu tak, ako ku kamarátovi.´
napomínala sa v duchu. Lily si uvedomila, že Jamesa miluje až potom, čo si ju prestal všímať. Myslela si, že James si ju prestal všímať preto, lebo ju neľúbi. No strašne sa mýlila. To, že si ju nevšímal bol skôr plán, ako ju prinútiť k tomu, aby si všetko naplno uvedomila. A podarilo sa to. Vyplatilo sa čakať šesť rokov. Vyplatilo sa trpieť všetky jej odmietnutia. Vyplatilo sa...
"Tak môžme ísť?" spýtala sa, aby si dodala trochu odvahy.
"Môžme." prikývol.
Spoločne sa vybrali vonku na krásne Rokfortské pozemky. Síce bola jeseň, vonku bolo ešte celkom príjemne počasie. Na prechádzku ako stvorené. Celú prechádzku sa rozprávali. Nemali ani poňatia koľko hodín sa len tak prechádzali a rozprávali, no Lily sa začala triasť od zimy, síce sa to snažila zakryť, aby neprišla o túto chvíľu s Jamesom.
"Nieje ti zima?" spýtal sa starostlivo James, keď sa jej nechtiac dotkol a pocítil ako sa trasie.
"Vlastne aj trochu áno." povedala.
"Nejdeme už do hradu?" opýtal sa.
"Nie. Je mi tu s tebou dobre. No, až na tú zimu." odpovedala a usmiala sa naňho.
James sa na ňu zahľadel pohľadom, pod ktorým sa začervenala. Potom si zobliekol plášť, podišiel pred ňu a prehodil jej ho cez plecia. Lily, ktorá bola z to ho trošku mimo, sa naňho vďačne usmiala a zababušila sa do plášťa. James sa však ani o milimeter nepohol, ďalej stál pred ňou a pozeral sa do jej krásnych smaragdovozelených očí. Lily na tom nebola omnoho lepšie. Tiež sa mu pozerala do očí, ktoré boli orieškovohnedej farby. Nemohla od nich odtrhnúť svoj zrak a James na tom bol rovnako.
"Na čo práve myslíš?" spýtala sa Lily, keď sa ako tak spamätala a ukľudnila svoje srdce, ktoré jej splašene bilo.
"Nato, ako strašne ťa milujem." povedal bez rozmýšľania James. Potom, keď si uvedomil čo povedal, sa zháčil a prestrašene sa na Lily pozrel. No ona sa iba usmievala. Nič viac, nič menej. "A ty myslíš načo?" spýtal sa, keď pozbieral svoju odvahu.
"Nato, prečo som si uvedomila až teraz, že ťa milujem." povedala a usmiala sa ešte viac.
James na ňu neveriaco pozrel.
"Myslíš to vážne, že ma miluješ?" spýtal sa.
"Áno." zašepkala. "ÁNO!" skríkla.
James sa na ňu usmial, pomaly sa k nej naklonil a jemne ju pobozkal. Obaja dali do toho jedného bozku všetko. Lásku, nehu, vášeň...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 N!ka- tvoje SB♥♥♥♥♥ N!ka- tvoje SB♥♥♥♥♥ | Web | 15. července 2008 v 18:28 | Reagovat

je to fakt dobré :)

2 tinushka355 tinushka355 | 20. července 2008 v 21:43 | Reagovat

N!ka: no thak tho som rada, že sa páčilo...

3 Lili-ktora je taka sprosta lebo tento blog objavila az teraz Lili-ktora je taka sprosta lebo tento blog objavila az teraz | Web | 8. prosince 2008 v 16:13 | Reagovat

waw no  konečne som našla blog kde sa poviedky čítajú sami od seba:)takých spisovateliek je málo:)naozaj nádhera:)

4 tinushka355 tinushka355 | 25. prosince 2008 v 16:23 | Reagovat

Lili: no thak tho som rada ze sa ti tho paci... dlho som sem nepridala nic lebo som si myslela ze tho nikto necita a ako som si vsimla thak thy jj a som nadsena... normalne mam chut aj zacat znova pridavat clanky a tho len vdaka tvojmu komentaru... dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama