Čo všetko zmení obyčajný pohľad

20. června 2008 v 21:45 | Tinushka |  Jednorazovky
no thak thoto som písala raz v noci, keď sa mi necelo ešte spinkať.... berte na tho ohľad prosím...


James aj Lily sedeli sami vo spoločenke, ale nijako nedali najavo, že o sebe vedia. James sedel v kresle pri kozube a pozeral sa do skoro vyhasínajúcich plameňov. Na líci mal červený odtlačok ešte od večere. Ani sa len nepohol. Lily na tom nebola o nič lepšie. Skláňala sa nad knihami a čítala ich, ale nič z toho, čo prečítala si nezapamätala. Knihu potichu zavrela a zahľadela sa na Jamesa, s ktorým sa po večeri pohádala. Pohádala sa s nim preto, lebo jej chcel iba dobre a pomôcť.
,Prečo sa do toho vlastne staral? Veď to nebola absolútne jeho vec. Lily, veď si priznaj, že naozaj nieje taký, ako sa nazdávaš. Keby ťa vážne nemal rád, tak by sa do toho nezaplietol a nechcel ti pomôcť. No on to urobil. Chcel ti dobre. A zato, že sa do toho zaplietol iba preto, aby ti pomohol, si mu strelila facku. Pekne si sa mu poďakovala!´ premýšľala.
Zrazu sa James postavil a zamieril do spálne bez toho, aby sa na ňu pozrel. Ona sa postavila tiež, ale pred neho. Prekvapene na ňu pozrel.
"Čo chceš?" vyštekol na ňu. Bol na ňu nahnevaný, pretože ako poďakovanie za pomoc mu strelila facku. No Lily si zo začiatku myslela, že má v tom prsty on. James by jej však nebol schopný ublížiť a ona si tým bola istá až teraz.
"Chcem sa ospravedlniť." povedala potichu. "Prepáč. Teraz viem, že by si mi nebol schopný ublížiť. Viem aj to, že si mi chcel vážne pomôcť. Bola som hlúpa, že som ti to neuverila hneď. Ešte raz prepáč." dopovedala a pozrela sa mu do očí. Videla v nich zmätok, hnev a predstieranú hrdosť. No videla aj to, čo ju prekvapilo, lebo to od neho teraz už ani nečakala. Lásku a nehu.
"No to ti trvalo. Nikdy som ti nechcel ublížiť a nikdy ani nezachcem. Tak sa maj." povedal nahnevaným hlasom. No to, že jej nechcel a nechce ublížiť povedal nejako mäkko. Lily tam zostala prekvapene stáť. Teraz prišla na to, čo cíti k Jamesovi. Teraz, keď sa mu pozrela do očí a videla v nich všetko a zároveň nič vedela, že necíti nenávisť, ale niečo oveľa silnejšie a krajšie. Zmätená sa pobrala do svojej izby, kde si ešte uložila myšlienky. James na tom nebol omnoho lepšie. Keď sa už prezlečený zvalil na posteľ, začal premýšľať o tom, čo všetko sa za ten večer stalo.
"POTTER!" zvreskla Lily, keď ju James strhol na zem a postavil sa pred ňu.
Vtedy ju chcel brániť aj za cenu svojho vlastného života. Vedel už skôr, že sa niečo chystá, pretože začul nejaké útržky rozhovorov, ale netušil, že sa to chystá práve na Lily. Dozvedel sa to až vtedy, keď ju začal ochraňovať. Vtedy mu to do seba zapadlo. Lily si však myslela, že to bolo naplánované tak, aby ju James zachránil, pretože prišiel v poslednej chvíli.
"Potter. To si až taký zúfalý, že si to celé nachystal tak, aby to vyzeralo ako nehoda a ty si ma zachránil?! Aby som sa ti mohla hneď nato vrhnúť okolo krku?! Bože môj!" rozkričala sa naňho.
"Čo?! Ja som to nenachystal tak..." začal kričať aj James.
"Že nie?! Tak prečo si tade išiel v tom čase, ako sa to stalo?!" spýtala sa rozzúrené.
"NIE! Išiel som tadiaľ, pretože tadiaľto chodím dosť často!" odpovedal rovnako nahnevane.
"A prečo práve teraz?!" vyzvedala. Na to nevedel odpovedať. Strelila mu riadnu facku, ktorú však James ustal. Lily sa otočila a zamierila do klubovne, ale predtým ešte započula, ako James za ňou zašepkal: "Nikdy by som ti neublížil."
V klubovni sa dozvedela celú pravdu a ako to malo byť. Do miestnosti práve prišiel aj James. Všimol si ako sa učí. Sadol si do kresla a pozeral do ohňa.
Spomenul si, ako sa naňho zahľadela, keď sa mu ospravedlnila a zaspal. Nasledujúce dni sa vzťah medzi Lily a Jamesom upokojil, pretože sa vôbec nerozprávali. James sa na Lily ani nepozrel. Nezabudol ešte na tú facku, ktorú si zaslúžil za pomoc, aj keď sa mu už ospravedlnila. Lily sa Jamesovi vyhýbala, lebo nevedela ako sa má k nemu správať. Teraz si však bola istá, že k nemu necíti nenávisť. Raz, keď tak nad tým v klubovni uvažovala, si ani nevšimla, že tam už sedí sama. Nevadilo by jej to, aj keby si to všimla. Aspoň mohla v pokoji rozmýšľať. No nie dlho. Z chlapčenských spálni práve vyšiel James, hlboko ponorený do svojich myšlienok. Nevšimol si ani Lily a preto si sadol skoro na ňu.
"Ááááá." skríkli obidvaja naraz.
"Čo tu, pre boha, robíš?!" spýtal sa James prestrašenej Lily. Neodpovedala, len kývla plecami. Keď sa potom šoku ako tak upokojila, uvedomila si, že srdce jej bije veľmi splašene, keď vidí Jamesa.
"Myslel som si, že každý už spí."
"Ako vidíš tak nie. Nemohla som zaspať, tak tu sedím." odpovedala proste. "A ty tu čo robíš?"
"Tiež som nemohol zaspať."
"Aha." hlesla
"Prečo si nemohla spať?"
"Neviem. Stále som nad teb... niečim rozmýšľala."
"Aha."
"No tak ja už pôjdem." ozvala sa zrazu.
"Prečo?" spýtal sa naoko ľahostajne.
Nemohla byť v jeho blízkosti, pretože nikdy nevedela čo robí. James na tom nebol o nič lepšie.
"Lebo... lebo... ani neviem." odpovedala zakoktane.
Otočila sa a chcela odísť, keď zacítila, že ju jemne ale pevne chytil za ruku, akoby si myslel, že mu utečie. No Lily to nemala v pláne, síce sa neotočila k nemu. Keď sa stále neotáčala, otočil ju k sebe sám. Pozrela mu do očí. Do tých jeho krásnych orieškovohnedých očí, v ktorých hrali nezbedné iskričky. On sa zahľadel do jej nádherných smaragdovozelených očí, v ktorých hrali, ako u Jamesa, iskričky.
"Prečo ma stále nenávidíš?" spýtal sa so sklonenou hlavou, keď ju pustil. Vedel, že teraz bude naňho kričať aký je nafúkaný, arogantný... No nestalo sa to. Chytila jeho tvár do rúk a zdvihla ju tak, aby mu videla do očí.
"Prečo si myslíš, že ťa stále nenávidím?" spýtala sa opatrne.
"A nieje to tak?" odpovedal otázkou.
"Nieje." povedala. Šokovane a neveriacky na ňu pozrel.
"Ďakujem, ale klamať nemusíš. Viem, že ma nenávidíš." povedal smutne.
"Milujem ťa." povedala s hlasom plným lásky.
"Vážne?" spýtal sa neveriacky. Prikývla.
"Milujem ťa a ani si nevieš predstaviť ako veľmi." povedal aj on. Vzal ju na ruky a zatočil sa s ňou. Keď ju položil na zem, nežne a s láskou ju pobozkal. Sadli si spoločne do kresla, kde sa rozprávali a bozkávali. Neskôr, v spoločnom náručí zaspali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama